Ako pripraviť dieťa do škôlky, aby sa ranné odchody nezmenili na uplakané skúšky? Podelíme sa o overené tipy na prípravu aj samotnú adaptáciu.
Som mamou štvorročnej Sárinky a šesťročného Samíka. Zo všetkých možných variantov som sa rozhodla pre klasickú štátnu škôlku so zmiešanými triedami. Prípravám na tento dôležitý krok v živote mojich detí som venovala veľkú pozornosť a rada sa s vami podelím o to, ako všetko prebiehalo, aby sa aj pre vaše deti stala škôlka miestom, kam sa tešia – na nových kamarátov a zážitky.

Je dôležité s deťmi o škôlke hovoriť pozitívne, realisticky a snažiť sa vyhýbať takému tomu rodičovskému strašeniu škôlkou, aby ju deti nevnímali negatívne a nebáli sa tam ísť.
Mne sa pred škôlkou aj počas školského roka osvedčilo prehrávať si so Samíkom niektoré situácie pomocou lega. Hrali sme sa s postavičkami na škôlku, kopírovali sme režim dňa v škôlke a ja som aj zámerne vytvárala rôzne situácie a pomocou hry na roly sme ich potom riešili (napr. niekto mi vezme hračku, neviem si zapnúť bundu, kamarát ma buchol, cnie sa mi …).
S prípravou na škôlku vám môžu veľmi pomôcť detské knižky venované tejto téme. Deti si vďaka nim lepšie predstavia, čo ich v škôlke čaká, a aj po nástupe do škôlky budú ich čítanie vyžadovať, pretože sa im bude páčiť, že zobrazujú situácie, ktoré zo škôlky dôverne poznajú.

Čo deťom určite uľahčí pobyt v škôlke, je miera ich samostatnosti: vedieť sa s pomocou obliecť a obuť, samostatne sa najesť, používať toaletu, umyť si ruky mydlom, používať vreckovku, upratať po sebe hračky… Samozrejme, pani učiteľky deťom rady so všetkým pomôžu, ale čím bude dieťa samostatnejšie a nezávislejšie, tým istejšie sa bude cítiť a nebude sa dostávať do situácií, keď si pripadá neschopné.
Obliekanie a obúvanie môžete deťom uľahčiť aj vy – výberom vhodného oblečenia a obuvi.

Asi najviac sa rodičia obávajú ranného vodievania detí do škôlky, ktoré niekedy sprevádza plač a nechuť detí do škôlky ísť. Deti často prehovárajú, aby mohli zostať doma. Zo skúsenosti vám radím: nerobte to (mne to vtedy tiež všetci radili, ale mala som pocit, že ja predsa viem najlepšie) – deti si to totiž veľmi dobre pamätajú. Samík to potom niekoľkokrát skúšal znova a hovorieval: „Ale pamätáš, ako som raz veľmi plakal, tak si ma nechala doma.“
Možno jeden tip pre uplakané deti: nenoste ich do škôlky na rukách a nedržte ich v šatni tak, že ich budete dvíhať. Dieťa sa potom od vás bude veľmi ťažko odpútavať. Radšej ho vezmite za ruku alebo si k nemu kľaknite a objímte ho.

U nás prebiehala adaptácia bez väčších problémov, ale keďže sa na mňa minulý rok obracalo veľa mamičiek, ktoré také šťastie nemali, poprosila som o pomoc svoje sledujúce a dala dokopy niekoľko tipov, ktoré môžu deťom pomôcť. Aj keď vo väčšine prípadov pomôže najmä čas:
Deti plačú, pretože ste pre ne to najcennejšie v živote a pri odchode do škôlky sa boja, že o vás prídu. Majte pochopenie a snažte sa ich upokojiť.

Po príchode domov bol Samík vždy nadšený, že je zase pri svojich hračkách, a väčšinou sa išiel hneď hrať, čo som vítala. Menej som už vítala to, že si niektoré svoje frustrácie vylieval na Sárinke, čo dovtedy nerobil. Väčšinou to bola reakcia na niečo, čo sa mu stalo v škôlke.
Vždy som mu opakovala, že ak mu niekto robí niečo, čo sa mu nepáči, musí sa hneď ozvať a jasne dať najavo, že sa mu to nepáči. Veľa nepríjemných vecí odpozeral od detí zo škôlky (odvrávanie, provokácie, grimasy) a skúšal to potom aplikovať aj doma, čo bola veľká skúška trpezlivosti pre nás všetkých.
Treba si zvyknúť na to, že s nástupom do MŠ začnú vaše dieťa ovplyvňovať aj iní ľudia než vy a že to k životu patrí.
Deti držia svoje emócie v škôlke na uzde a keď prídu domov, do dôverne známeho prostredia, do bezpečia, tak ich pustia. To je potom náročné pre všetkých. Niekoľkokrát sa mi stalo, že sa deti pohádali už v šatni alebo v aute, odvrávali alebo jednoducho neposlúchali. Bolelo to a niekedy som to musela aj predýchať, ale je potrebné nebrať si to osobne a povedať si, že „je to len obdobie“.

Lucie @schoolofmylife
Predovšetkým mama dvoch malých detí: Samuela (6 rokov) a Sáry (4 roky). Vyštudovala som Pedagogickú fakultu Univerzity Karlovej a moje vzdelanie vo veľkej miere ovplyvňuje aj obsah, ktorý tvorím na sociálnych sieťach a blogu, kde som aktívna od chvíle, keď sa mi narodil Samík.

Práve sa nachádzate na www.premiumbarefoot.sk