Ako zvládnuť nástup do škôlky bez zbytočného stresu

Nástup dieťaťa do materskej školy je najväčšou zmenou v živote človeka, hoci to tak nemusí vyzerať. Prvýkrát totiž odchádza z náručia rodiny v ústrety inštitúcii, v ktorej potom bude s najväčšou pravdepodobnosťou fungovať až do dôchodku. Tento prechod je často zložitý a náročný. Máme však množstvo možností, ako ho zjednodušiť. Áno, najmä my rodičia.

Nástup do škôlky je náročný

Do chvíle nástupu do materskej školy trávilo dieťa čas najmä s mamou, otcom, ďalšími príbuznými a kamarátmi s rovnako starými deťmi. V triede je zrazu samo, s cudzími pani učiteľkami a zároveň spolu s ďalšími až 27 deťmi. Zrazu ho čaká množstvo úloh, dodržiavanie režimu, a aj keď sú učiteľky úžasné (a vo väčšine prípadov naozaj sú), môžu nastať nepríjemné situácie, ktorým sa ani pri najlepšej snahe nedá zabrániť.

28 detí totiž pochádza z 28 rodín s 28 odlišnými výchovnými štýlmi, z ktorých musí vzniknúť rozumný spoločný kompromis, inak by žiadna trieda v MŠ nemohla fungovať. Zároveň sú medzi deťmi extrémne rozdiely – či už z hľadiska veku, alebo napríklad zručností, intelektu, vedomostí, povahy či temperamentu. Mix býva často divoký a dokonale sa pripraviť sa nedá nikdy. Niečo však predsa len môžeme ako rodičia ovplyvniť a dieťaťu začiatok uľahčiť.

Akú rolu hrá rodič

Hoci by sa mohlo zdať, že nástupom do MŠ budeme v očiach dieťaťa odsunutí na vedľajšiu koľaj, nie je to tak. Práve s nami má dieťa najintímnejší vzťah a je potrebné ho ďalej prehlbovať, uisťovať dieťa, že aj keď je v škôlke, je stále milované, že ho máme radi viac než čokoľvek na svete. V takej miere, v akej to tvoje dieťa potrebuje. Niekde stačí raz do týždňa, inde zas stokrát denne. My však potrebnú útechu poskytnúť musíme.

Stále sme bezpečný prístav, kam sa dieťa vždy vracia. V dobre fungujúcej rodine je to práve tento pocit bezpečia, ktorý pomáha najviac.

Priprav dieťa aj seba

Moja dcéra nastupovala v septembri ako trojročná do škôlky. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať všetko z iného uhla než z pozície učiteľa. Teraz si ukážeme pár princípov, ktoré pomáhajú a fungujú bez ohľadu na to, aké dieťa je.

• vždy dodržať dohodnuté – „prídem hneď po obede“ znamená, že naozaj prídem hneď po obede
• nenaťahovať lúčenie – keď príde na rad plač, tak jedna pusa, jedno objatie a koniec. Dvadsiata „posledná“ pusa ničomu nepomôže
• existuje taká formulka: „Každý z nás má na svete svoju prácu. Naša práca bola doteraz byť spolu doma a všetko sa učiť, kým otec staval mosty. Ja teraz budem mať prácu ošetrovať ľudí a tvoja práca bude chodiť do škôlky, hrať sa tam a učiť sa veľa nových vecí.“
• nenechávať dieťa v škôlke dlhšie, než je nevyhnutné – deti sú malé len raz, ujde to až príliš rýchlo. Celoživotný blízky vzťah si s nimi nevybudujeme, keď budú každý deň osem a viac hodín v škôlke. Samozrejme, ak to ekonomická a pracovná situácia rodičov dovolí
• množstvo drobností, na ktoré sa pozrieme v odseku „Praktické tipy“

Ako vybrať škôlku

Klasická dilema prichádza už pri výbere škôlky. Podľa výskumov je najčastejším faktorom výberu vzdialenosť. Moja otázka ako učiteľa však znie – chcem pre svoje dieťa škôlku blízko, alebo kvalitnú? Samozrejme, je možné, že kvalitná bude aj tá najbližšia, ale zo štatistického hľadiska skôr nie. A áno, bavíme sa o miestach, kde vôbec nejaký výber je. Ak je v okruhu dvadsiatich kilometrov jediná škôlka, je to jasná voľba bez ohľadu na čokoľvek.

Najlepším indikátorom je ako vždy odporúčanie. Kamaráti, príbuzní, susedia – ktokoľvek na základe reálnych skúseností. A tie neklamú. Nikdy. Ak ti päť ľudí nezávisle od seba povie, že daná škôlka je skvelá, tak veľmi, veľmi, veľmi pravdepodobne aj bude.

Moje osobné tipy, ktoré pomôžu pri rozhodovaní:

• má škôlka veľkú záhradu? Super
• chodí sa von za každého počasia? Super
• majú tie isté učiteľky deti celé tri roky? Špička
• je tam veľa krúžkov? Zle (toto by bolo na ďalší článok… v skratke: prebytok krúžkov škodí, aj dva týždenne – a to z pohľadu učiteľa, detí aj svetových výskumov)
• je škôlka plná výzdoby od detí, t. j. nie štýlom obrázkov Ctrl + C a Ctrl + V ako v roku 1986? Super
• je škôlka celkovo vizuálne pekná? Super
• keď stretávam deti z danej škôlky niekde vonku na prechádzke, sú veselé? Paráda!

Štátna/súkromná/alternatívna

Ja osobne som pracoval vždy len v štátnej škôlke, čo však neznamená, že by som mal niečo principiálne proti alternatívam alebo súkromným škôlkam.

Pri alternatívach (napr. Montessori, Waldorf, Začít spolu) však vidím jeden veľký problém – tieto inštitúcie sú zároveň aj filozofiami. Napríklad Montessori pedagogika kladie dôraz na prírodné materiály, ale dať dieťa do Montessori škôlky len preto, že je to teraz moderné, a pritom mať doma všetko z plastu, mi zaváňa pózou. Rovnako na túto filozofiu nemusia byť naladené ani učiteľky.

Pri súkromných škôlkach je problém, že nie sú kontrolované štátom (spravidla nespadajú do jurisdikcie Českej školskej inšpekcie) a moje čisto súkromné skúsenosti sú také, že sa tam deti iba strážia. Súkromná škôlka zabezpečí menší kolektív, ty sa však pýtaj na spôsob vzdelávania svojho dieťaťa.

Negatívom štátnych škôlok zas bývajú veľké počty detí. Kde sú pozitíva, sú vždy aj negatíva. Je len na mne ako rodičovi rozhodnúť sa, ktorý faktor je pri výbere ten najdôležitejší.

Škôlka je predovšetkým vzdelávacia inštitúcia, nie strážny kútik. To je vec, ktorú si musí uvedomiť každý: chcem mať dieťa postrážené, alebo chcem, aby sa správne vzdelávalo?

Praktické tipy

Deti pri nástupe do MŠ zažívajú obrovský stres, čo je logické. Je to ako keď my nastupujeme do novej práce. A to sme si ju vybrali sami z vlastnej vôle, vieme, do čoho ideme, a emočné schopnosti máme na nesporne vyššej úrovni – a aj tak to pre nás môže byť dosť náročné. Sú však drobnosti, ktoré môžu stres výrazne znížiť.

Sebaobsluha

Ak sa dieťa dokáže o seba postarať samo (jedlo, toaleta, obliekanie), nie je odkázané na pomoc ostatných. Zvyšuje mu to vlastnú sebaúctu a autonómiu a nedostáva sa do situácií, keď niečo nevie, nezvláda to a čaká na pomoc.

Oblečenie

Také, ktoré si dieťa zvládne obliecť samo a ktoré je praktické. Kombinéza je síce super z hľadiska komfortu, ale cikanie je peklo. Šnúrky a prstové rukavice sa tiež prísne neodporúčajú (pozri predchádzajúci odsek). Žiadny veľký štýl – hlavne praktickosť, funkčnosť a nech sa dieťa môže v oblečení poriadne vyblázniť bez strachu z karhania.

Režim

Pravidelnosť je jednou zo základných psychologických čŕt predškolského dieťaťa. Preto je aj každodenný režim v škôlke rovnaký. Dáva totiž pocit bezpečia, pretože dieťa vie, čo sa bude diať. Rovnako aj doma – napríklad ísť spať v rovnakom čase, v rovnakom čase vstávať.

Rituály

S tým úzko súvisia rituály (napríklad aj Večerníček). Sú to denné momenty, ktoré sa vždy opakujú, dieťaťu dávajú prehľad v dni, pretože čas je preň veľmi relatívny, a je to niečo, na čo sa môže tešiť. Ja napríklad dcéru vždy, keď je v škôlke všetko v poriadku, nesiem domov na ramenách.

Prístup k dieťaťu

O škôlke je pred nástupom potrebné hovoriť, ísť sa do nej pozrieť. Vyrobiť napríklad vizuálny plán dňa – prídeš, prezlečieš sa v šatni, budeš sa hrať, bude desiata, zase sa budeš hrať, pôjde sa von, bude obed a pôjdeš domov. Dieťa predovšetkým motivovať (ale nie uplácať), všetko opisovať, vysvetľovať, rozprávať sa.

Deň otvorených dverí

Pozrieť si všetko možné (šatňa, trieda, vybavenie…), každá inštitúcia na teba osobitne „dýchne“. A keďže inštitúciu tvoria ľudia, zoznámiť sa s nimi – a nepýtať sa, či sa varí zdravo (v každej MŠ v ČR sa varí zdravo), ale aké hodnoty daná škôlka u detí rozvíja, na čo sa vo vzdelávaní sústreďujú. Pre laika ťažké, viem, ale chceme ísť hlavne do hĺbky.

Moje dieťa sa nedostalo do škôlky, čo teraz

Moje dieťa už malo tri roky, nedostalo sa do škôlky a nič sa nedeje? To by sa nemalo.

Z mojej skúsenosti totiž zriaďovatelia (ale pozor, môže sa to diametrálne líšiť miesto od miesta – tu opisujem situáciu v Plzni) robia mŕtveho chrobáka a spoliehajú sa na to, že rodičia nemajú informácie a nepoznajú svoje možnosti. Čo ich v realite naozaj nepoznajú. Takže pozri predchádzajúci odsek a najprv volať riaditeľovi/riaditeľke. Ak miesto nemá, tak šup za zriaďovateľom.

A jedna dôležitá vec – pri prijímaní do MŠ existujú systémové koeficienty udeľované napríklad za vek dieťaťa, bydlisko, súrodenca v MŠ… takže na prijímanie detí do MŠ nemá vlastne jej vedenie žiadny vplyv. Prijaté deti zoradí systém a hotovo. Ak sme skončili pod čiarou, stále sa môžeme dostať, pretože niekto vôbec nenastúpi, niekto sa odsťahuje atď. a moje dieťa sa systémom posúva vyššie. Ak je však trojročné a stále je pod čiarou aj koncom augusta, opäť pozri vyššie.

Zvládnete to

V mojej praxi mi „prešlo rukami“ stovky detí a bez výnimky si každé nakoniec škôlku zamilovalo. Začiatky môžu byť ťažké, ale všetko je dočasné a „nechcem do škôlky“ sa čoskoro zmení na „nechcem zo škôlky“. Fakt. A príde to oveľa skôr, než si myslíš. Aktivuj trpezlivosť, láskavosť a empatiu na maximum a ver, že spolu so svojím dieťaťom to zvládnete.

Mgr. Ondřej Koželuh

Dokončuje doktorát zo všeobecnej pedagogiky, učí na ZČU v Plzni budúce učiteľky MŠ, sám päť rokov v MŠ učil. Autor knihy Učitelem ve školce. Vedie vzdelávacie semináre pre rodičov aj učiteľov.

Kam ďalej povedú tvoje kroky:

• Barefoot topánky do školy – od tenisiek cez gumáky až po prezuvky
• Je čas pripraviť papuče, batohy, desiaty a šup späť do lavíc
• Ako si užiť výlet s deťmi: kto je pripravený, nie je zaskočený