Deti naBOSo Chôdza, pohyb a zdravie
Ako sa správne a zdravo vyvíja detská nožička? Opýtali sme sa fyzioterapeutky Michaely Kačírkovej, autorky knihy Pohybový vývoj dieťaťa s láskou a rešpektom.
Keď hovoríme o vývoji detskej nohy, väčšina ľudí si predstaví až stojace alebo chodiace bábätko. Príprava nožičky na samostatné státie prebieha oveľa skôr – nie až v momente, keď sa dieťa samo postaví na nohy. Čo všetko tomu predchádza a ako pozitívne ovplyvniť budúcu chôdzu dieťaťa ešte skôr, než sa postaví?
V momente, keď žena otehotnie, plod bábätka sa začne vyvíjať pomerne rýchlo. Od spojenia spermie s vajíčkom sa už za štyri týždne začnú tvoriť základy oboch dolných končatín. Okolo ôsmeho týždňa sú na zárodku viditeľné štruktúry dolnej končatiny aj nohy (noha sa terminologicky berie od členka nadol), postupne dochádza k oddeleniu jednotlivých prstov. Na konci tehotenstva by mali byť všetky štruktúry končatín (svaly, cievy, nervy) usporiadané ako u dospelého človeka.

To je naozaj dobrá správa. Našou úlohou je pomôcť zabezpečiť, aby nohy zdravé aj zostali. Ich vývoj po narodení totiž ovplyvňuje mnoho faktorov. Veľmi podstatná je kvalita psychomotorického vývoja, teda kvalita pohybových vzorov. Ide o to, ako sa bábätko v určitom období hýbe, pretože nohy sú začlenené do celkového vývoja a vyvíjajú sa súčasne s ostatnými časťami tela.
Samotný výsledok vývoja nohy – a predovšetkým jej funkcia v stoji – je priamo úmerný psychomotorickému vývoju. Vývoj nohy je súčasťou každého vývinového stupňa (pohybového vzoru). Nemožno očakávať zdravý vývoj nohy, keď sa v psychomotorickom vývoji objavujú odchýlky.
Vývoj bábätka prebieha od hlavy smerom nadol. Skôr než si drobček prvýkrát postaví, musí si predtým osvojiť mnoho pohybov, ktoré samotnému stoju predchádzajú. Počas roka a pol sa z ležiaceho bábätka stane stojace a následne aj chodiace dieťa, takže počas tohto obdobia musí „prejsť“ veľký kus cesty a naučiť sa množstvo nových zručností.

Foto: Michaela Kačírková
Bábätko po narodení robí predovšetkým globálne pohyby, t. j. hýbe sa celé. Nedokáže izolovane pohnúť jednou končatinou, pohyb sa vždy prejaví na celom tele. Noha sa pohybuje spolu s celou dolnou končatinou. V praxi to napríklad znamená, že bábätko pritiahne k telu celú dolnú končatinu a nohu v členku tiež „pritiahne“, to isté platí aj opačne. Bábätko natiahne dolnú končatinu a nohu v členku „natiahne“ tiež.
Vo veku okolo troch mesiacov je bábätko v ľahu na chrbte stabilné a dokáže si spojiť ruky pred telom. Súčasne s touto stabilitou dokáže aj zdvihnúť dolné končatiny nad podložku, opäť pritiahnuť členky smerom k telu a dokáže roztiahnuť prstíky na nohách. Keď okolo štvrtého mesiaca bábätko chytá hračku, môžeš na nožičkách sledovať, že ich tiež otáča smerom k sebe a snaží sa hračku akoby uchopiť.

3 mesiace, na brušku. Foto: Michaela Kačírková
V ľahu na brušku najprv začína dvíhať hlavičku – často označované ako pasenie koníkov –, potom ide do druhého vzpriamenia (opretie o vystreté ruky), následne sa vyhupne na štyri, kde pár týždňov len pruží, robí vysoké šikmé sedy a neskôr lezie po štyroch. Ideálne až po všetkých týchto pohyboch sa dieťa postaví. Až teraz je telo pripravené na kvalitný stoj, potom začína obchádzať okolo nábytku, púšťa sa do priestoru a až nakoniec prichádza „čerešnička na torte“ – chôdza.
Vývoj sme opísali zrýchlene. Chceli sme najmä naznačiť, že je nevyhnutné, aby si dieťa prešlo všetkými pohybovými vzormi – tak sa totiž najlepšie pripraví na chôdzu. V situácii, keď by vývoj neprebehol kvalitne, bude to na stoji, chôdzi a držaní tela poznať.

4,5 mesiaca, na brušku. Foto: Michaela Kačírková
Bábätko je vybavené radom primitívnych reflexov, jedným z nich je aj úchopový reflex na dolnej končatine. Aktivuješ ho tak, že vložíš palec na chodidlo pod úroveň prstov, jemne stlačíš a budeš sledovať prstíky. Uvidíš, ako prstíky na nožičke uchopia tvoj palec. Tento reflex funguje dovtedy, kým si dieťa samostatne nestúpne, potom vyhasína.
Vymizne iba reflex, no úchopová funkcia nohy funguje ďalej – len s tým rozdielom, že dieťa nohou v podstate „uchopuje“ terén, po ktorom chodí. Keď napríklad stojí na oblom kameni, noha bude kameň obopínať. Dieťa tak lepšie udrží stabilitu a nespadne.

Foto: Michaela Kačírková
Dopraj bábätku dostatok času na pohyb, neponáhľaj sa naň, aby už robilo ten či onen pohyb. Radšej mu vytváraj vhodné podmienky, aby mohlo vývoj „trénovať“ samo.
Vývoj neurýchľuj – neposádzaj bábätko, nedávaj mu svoje ruky za jeho nohy, aby sa odrazilo a rozplazilo, nestavaj ho, nevoď ho za ruky…
Dopraj bábätku dostatok priestoru na voľný prirodzený pohyb. Pohyb „trénuj“ tak, že ho budeš polohovať na chrbát, boky a bruško (na bruško len vtedy, keď je bdelé – z dôvodu prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa). Vytváraj podmienky vhodné na pohyb, napríklad dostatok času na protišmykovom povrchu, ktorý mu nebráni skúšať nové pohyby a pod.
Celkovo pohyb dieťaťa neobmedzuj.

Len máloktorá pomôcka podporuje naozaj prirodzený vývoj bábätka. Pomôcky často pomáhajú skôr rodičom než deťom – u nich väčšinou pohyb skôr obmedzujú.
Obmedz používanie pomôcok, v ktorých je dieťa v skrčenej polohe. Vyhni sa aj kombinovaniu pomôcok za sebou (lehátko, šatka, nosič, autosedačka…). Autosedačku používaj len v aute a na bezpečný presun z bodu A do bodu B – je to bezpečnostná pomôcka. Do lehátka dávaj dieťa len na nevyhnutne potrebný čas, radšej siahni po Mojžišovom košíku.
Pomôcky, ktoré vývoju a nohe „nerobia dobre“, odporúčame ideálne nepoužívať vôbec. Patria sem napr. sedátka, chodítka, nosenie v šatke/nosiči tvárou dopredu, plazičky a pod.

Vyberaj vhodnú veľkosť ponožiek – takú, aby neobmedzovala pohyb nožičky, nesťahovala prstíky k sebe a netlačila v oblasti členka. Vyhni sa držiakom na ponožky, ktoré síce udržia ponožku na jednom mieste, ale obmedzia pohyb nožičiek.
Topánky obuj až vtedy, keď dieťa samostatne chodí. Dovtedy nie sú potrebné žiadne topánky do kočíka či nosiča – na to postačia návleky na nožičky. Keď dieťa chodí a vyberáš topánky, aj tu je dôležité snažiť sa zachovať čo najväčšiu prirodzenosť pohybu. Vyberaj topánky, ktoré rešpektujú anatomický tvar nožičky, sú flexibilné a ľahké. Ja mamičkám odporúčam capáčky a následne barefoot topánky.
Hraj sa s dieťaťom aj s jeho nožičkami. Hra je pre celkový psychomotorický vývoj dieťaťa dôležitá (vlastne je dôležitá v každom veku). Mám na mysli, že keď sa na dieťa pozeráš, rozprávaš mu, hráš sa s jeho ručičkami, hladíš ho po brušku, nezabudni mu chytiť aj nožičky, masírovať ich, premasírovať prstík po prstíku, polož si nožičky bábätka na tvár, pohlaď ich. Len opatrne so šteklením – bábätku by to nemuselo byť príjemné.

Zdravý vývoj detskej nohy nie je len o výbere správnych topánok. Je to proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období a pokračuje cez každý pohybový vzor, ktorý si tvoje dieťa počas prvého roka a pol života osvojí. Pamätaj, že noha nie je izolovaná časť tela – je súčasťou celého pohybového systému. Keď dopraješ bábätku dostatok času a priestoru na prirodzený pohyb, budeš rešpektovať jeho tempo a vyhneš sa zbytočným pomôckam, dávaš mu ten najlepší štart pre zdravé nožičky na celý život.

Článok vznikol v spolupráci s Bc. Michaelou Kačírkovou – fyzioterapeutkou pre deti od narodenia. V praxi využíva poznatky Vojtovej metódy a Bobath konceptu. Je spoluautorkou knihy Pohybový vývoj dieťaťa s láskou a rešpektom (fyzioterapeutky deťom), autorkou praktického kurzu Pre zdravý vývoj bábätka a zakladateľkou projektu Dětská fyzio máma.
* tieto informácie platia pre deti, ktoré sú zdravé; ak má dieťa neurologický alebo ortopedický problém, poraď sa individuálne s ošetrujúcim lekárom alebo detským fyzioterapeutom

Práve sa nachádzate na www.premiumbarefoot.sk