Vybrať dieťaťu školský batoh nie je len otázka vzhľadu. S fyzioterapeutkou Luciou Ternovou sme sa pozreli na to, ako batoh ovplyvňuje držanie tela, na čo sa zamerať pri výbere a ako deťom pomôcť zvládnuť nástup do školy bez zbytočnej záťaže.
Nové zošity, zastrúhané pastelky, vyžehlené tričko na prvý deň – pri nástupe do školy sa myslí na množstvo detailov. Jeden z nich sa však často podceňuje, hoci ho dieťa nosí každý deň na chrbte: školský batoh. Na to, prečo na jeho výbere tak záleží a čo si pri ňom všímať, sme sa pozreli spolu s fyzioterapeutkou Luciou Ternovou.
Prechod zo škôlky do školy je pre detské telo oveľa väčšia zmena, než si rodičia často uvedomujú. V škôlke sa deti celý deň hýbali a batoh nosili len výnimočne.
Nástupom do prvej triedy sa to zo dňa na deň obráti – dieťa strávi v lavici minimálne štyri hodiny denne a k tomu musí každý deň nosiť batoh plný učebníc a zošitov. Telo, ktoré bolo zvyknuté na pohyb, sa zrazu musí vyrovnať so statickou záťažou, na ktorú nie je pripravené.
Zle zvolený alebo zle nastavený batoh potom ľahko vedie k bolestiam hlavy a chrbta, chybnému držaniu tela aj zbytočnej únave. Existujú síce školy, ktoré túto skutočnosť rešpektujú a v nižších ročníkoch deťom takmer nič domov nedávajú – zatiaľ je to však skôr výnimka než štandard.
Podľa Lucie Ternovej stojí na začiatku všetkého jedno základné pravidlo: ani ten najlepší batoh nedokáže vykompenzovať neprimeranú hmotnosť vzhľadom na telo dieťaťa.
Ako všeobecné vodidlo platí, že hmotnosť batohu aj s obsahom by nemala presiahnuť 10 až 15 % hmotnosti dieťaťa – a aj tu zohráva rolu telesná konštitúcia. Pre predstavu: u prváka, ktorý váži okolo 20 kg, by tak batoh so všetkým obsahom mal vážiť maximálne 2 až 3 kg.
Ak batoh dieťaťu nevyhovuje – či už hmotnosťou, alebo konštrukciou – posúva sa mu ťažisko. Telo sa to snaží kompenzovať, ako vie: dvíha ramená, čím preťažuje krčné svaly, alebo sa predkláňa v trupe, aby váhu na chrbte udržalo.
U detí s hypermobilitou sa to môže prejaviť aj na celkovom držaní tela – zhoršuje sa vbočenie členkov alebo vtáčanie špičiek nôh dovnútra. Zlý batoh tak neovplyvňuje len chrbát, ale postavenie celého tela.
Z pohľadu fyzioterapie je jednoznačne lepšou voľbou batoh. Vďaka poddajnosti materiálu sa lepšie prispôsobí tvaru detského chrbta a popruhy tak lepšie priliehajú k ramenám a bokom.
Batoh navyše býva vo väčšine prípadov ľahší než aktovka, čo hrá rolu najmä pri drobnejších deťoch. Aktovky sú vhodnejšie skôr pre konštitučne silnejšie deti, ktorých postava dokáže pevnejšiu a menej poddajnú konštrukciu lepšie uniesť.
Univerzálny „najlepší batoh“ neexistuje. Vhodnosť konkrétneho modelu sa odvíja od stavby tela dieťaťa – najmä od šírky ramien, dĺžky trupu a osvalenia.
Preto je vždy dobré batoh na dieťati vyskúšať, nie len odhadnúť podľa veľkosti alebo veku na obale. Poďme sa pozrieť na to, na čo sa pri výbere školského batohu zamerať:
Veľkosť batohu sa často podceňuje, pritom je to jeden zo základných parametrov, ktorý rozhoduje o tom, ako sa bude dieťaťu nosiť. Batoh by mal:
Príliš veľký batoh sa totiž nosí horšie, pretože ho dieťa ťažšie stabilizuje.
Čím ľahší prázdny batoh, tým lepšie. Kým sa batoh vôbec naplní učebnicami, už má svoju vlastnú hmotnosť – a tá sa do celkového limitu 10 až 15 % hmotnosti dieťaťa počíta rovnako ako obsah. Oplatí sa preto siahnuť po ľahších materiáloch.
Batoh by mal mať vždy aspoň hrudný pás – ten pomáha udržať popruhy na ramenách a zvyšuje stabilitu pri chôdzi.
U prvákov, ktorí sú ešte drobní a na nosenie učebníc si len zvykajú, alebo ak je obsah ťažký, by mal mať batoh vždy aj bedrový pás. Ten pomáha rozložiť hmotnosť do celého trupu a preniesť časť záťaže na panvu, namiesto toho, aby ležala len na ramenách. U starších detí to už nie je nevyhnutná podmienka.
Hľadaj široké a mäkké popruhy s kvalitným polstrovaním, ktoré ochráni ramená a kľúčne kosti pred otlakmi – najmä u kostnatejších detí, kde sa tenké popruhy ľahko zarezávajú do kože. Dôležitá je aj dostatočne dlhá možnosť nastavenia.
Batoh by mal mať vnútorný priestor dobre členený. Ak má batoh jeden veľký neorganizovaný priestor, v ktorom sa obsah pri chôdzi voľne presúva, narúša to dieťaťu stabilitu a rovnováhu. Dieťa potom musí neustále nevedome kompenzovať pohybujúci sa náklad, čo chôdzu zbytočne komplikuje.
Pri výbere myslite aj na odolný materiál, ktorý vydrží časté nosenie, pády na zem aj prípadný dážď. Rovnako sa oplatia aj kvalitné reflexné prvky a jednoduché otváranie.
Naopak nie je až také podstatné, či má batoh najviac vreciek, aká drahá je značka, alebo či je na ňom nálepka „ortopedický“. Oveľa dôležitejšie je, aby batoh dieťaťu naozaj sedel.
Tieto parametre sme mali na pamäti aj pri výbere konkrétnych modelov, ktoré u nás nájdeš – v ponuke máme batohy značky Baagl, ktoré ich dobre spĺňajú. Pre inšpiráciu prinášame pár tipov, ktorými začať.
Pre drobných prvákov je ideálny batoh BAAGL AIRY – s hmotnosťou len 750 g patrí medzi najľahšie na trhu. Má ergonomický, dobre odvetraný chrbtový systém, nastaviteľné hrudné aj bedrové popruhy a magnetické zapínanie, ktoré dieťa jednoducho zvládne samo otvoriť aj zavrieť.
Pre robustnejšie alebo vyššie dieťa sa hodí aktovka BAAGL ZIPPPY so spevneným telom. Chrbtový systém sa dá posúvať podľa výšky dieťaťa, aktovka vďaka pevnému dnu unesie vyššiu záťaž (hmotnosť 1 100 g, objem 18 l, nosnosť 6 kg).
Pre staršie deti, približne od tretej triedy, keď je potrebné nosiť viac učebníc a zošitov, odporúčame rad batohov BAAGL SKATE. Má tri oddelené komory vrátane vrecka na notebook alebo tablet a s objemom 25 l a nosnosťou 7 kg ponúkne dosť miesta na rastúcu školskú výbavu, pritom váži len 850 g.
Aj ten najlepšie zvolený batoh dieťaťu pomôže len vtedy, ak je správne nastavený a nosený. Poďme sa pozrieť, ako na to:
Utiahni ich tak, aby batoh sedel čo najbližšie k chrbtu a nevisel ďaleko za dieťaťom ani nebol opretý o zadok. Jedna z najčastejších chýb je nosenie na jednom ramene – záťaž sa potom rozkladá nerovnomerne a chrbticu zaťažuje jednostranne.
Horná časť batohu by mala približne kopírovať výšku ramien – nemala by výrazne trčať nad hlavu, ale ani sedieť príliš nízko. Spodný okraj by mal končiť približne v oblasti bedier, nie siahať až na zadok.
Hrudný pás vždy zapni – drží ramenné popruhy na mieste a zvyšuje stabilitu pri chôdzi aj behu; mal by sedieť približne v strede hrudníka a nemal by dieťa škrtiť.
Bedrový pás, ak ho batoh má, využívaj najmä vtedy, keď je viac naložený alebo keď dieťa čaká dlhšia cesta do školy. Bedrový pás prenesie časť hmotnosti z ramien na boky. Mal by byť na hornej časti panvy, na bedrových kostiach, nie okolo pása alebo brucha.
Aj balenie batohu má svoje pravidlo: väčšie a ťažšie učebnice patria čo najbližšie k chrbtu, ľahšie veci ako peračník alebo desiata môžu zostať ďalej, napríklad v predných vreckách.
V praxi to však býva presne naopak – malé predmety skončia najbližšie k chrbtu a objemné knihy vpredu. Tým sa posúva ťažisko smerom od tela a dieťa sa snaží zle zbalený batoh vyrovnať buď predklonom, alebo – ak na to nemá silu – naopak zakláňaním sa dozadu.

Nastavenie popruhov a pásov sa oplatí z času na čas skontrolovať – deti rýchlo rastú a to, čo sedelo na začiatku školského roka, už po pár mesiacoch nemusí vyhovovať.
Správne zvolený a zbalený batoh je však len polovica úspechu. Rovnako dôležité je, čo dieťa robí so svojím telom po zvyšok dňa.
Nástupom do školy sa deťom zrazu výrazne zníži denná dávka prirodzeného pohybu, na ktorú boli zvyknuté zo škôlky – a tento výpadok je podľa Lucie Ternovej potrebné vedome dopĺňať.
Pomôže napríklad popoludňajší pobyt na ihrisku alebo pravidelný pohybový krúžok, ktorý dieťaťu vráti aspoň časť pohybu, o ktorý v škole prichádza.
Ak je to možné, je dobré, aby deťom v prvej a druhej triede batoh do školy a zo školy nosil rodič a aspoň čiastočne im tak uľavil od záťaže, ktorú na ne škola kladie.
A ak si z celého odporúčania máš odniesť jednu jedinú vec, je to táto: cestou do školy a zo školy choďte pešo alebo MHD, nie autom. Práve tento drobný, ale každodenný návyk dokáže chýbajúci pohyb kompenzovať najspoľahlivejšie.
Ako spoznať, že niečo nie je v poriadku? Oplatí sa všímať si tieto signály:
Ak sa ti zdá batoh ťažký alebo sa naň dieťa sťažuje, najjednoduchšie je vziať váhu a overiť si, či sa ešte zmestí do spomínaného limitu 10 až 15 % hmotnosti dieťaťa.
Lucia Ternová dodáva, že z jej skúsenosti sa držanie tela pri prechode zo škôlky do školy mení najmä pre nedostatok pohybu. Ak však dieťa má dostatok pohybu a zároveň nosí primerane ťažký batoh, a napriek tomu sa sťažuje na bolesti pohybového aparátu, je na mieste navštíviť detského fyzioterapeuta.
Správne vybraný a nastavený batoh dieťaťu každý deň ušetrí zbytočnú záťaž a spolu s dostatkom pohybu mu tak pomôže zvládnuť nástup do školy s ľahkosťou.
Článok vznikol v spolupráci s fyzioterapeutkou Luciou Ternovou. Lucia je detská fyzioterapeutka, ktorá sa zameriava predovšetkým na osteopatiu u detí. Je tiež certifikovaná trénerka metódy prof. Pavla Kolářa — dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie. Ďalšie informácie a tipy nájdeš na jej Instagrame @mamasport.cz.

Práve sa nachádzate na www.premiumbarefoot.sk