Deti naBOSo Chôdza, pohyb a zdravie
Detské nôžky si zaslúžia slobodu – a leto je na to ideálna príležitosť. Fyzioterapeutka Marie Langová prezradí, čo bosá chôdza dáva detskému telu, kde môžete s deťmi pokojne vyzuť topánky a kedy siahnuť po tých správnych barefoot.
Deti nám to ukazujú samy – prídu zvonku, vyzujú topánky, stiahnu ponožku do nevzhľadného uzlíka a veselo pobehujú bosé. Doma je to jasná voľba. Ale čo vonku? Leto je jednoducho stvorené na to, aby detské nôžky konečne dýchali. Na ihrisku, v parku, na pieskovisku, pri vode alebo pokojne na trávniku pred domom – príležitostí vyzuť topánky je viac, než by sa zdalo. A pritom to deťom prináša oveľa viac než len ten skvelý pocit slobody. Spojili sme sa preto s detskou fyzioterapeutkou Mariou Langovou, aby sme ti prezradili, prečo bosé nôžky v lete tak prospievajú, kde si dať pozor – a čo deťom obuť, keď topánky predsa len treba.

Chodenie naboso je pre detský organizmus jedna z najprirodzenejších vecí, aké existujú. Chodidlo je plné nervových zakončení a každý kontakt so zemou posiela mozgu cenné informácie: je podložka teplá alebo studená? Tvrdá alebo mäkká? Hladká alebo členitá? Čím viac rôznych povrchov nôžka zažije, tým lepšie sa rozvíja nervový systém aj svaly celého chodidla.
U tých najmenších je to ešte výraznejšie – noha bábätka v prvom roku života funguje doslova ako úchopový orgán. Krčí pršteky, otáča chodidlo, skúma, čo je pod ním. Každý vnem je informácia. A čím viac informácií, tým lepšie celé telo funguje.
„Bosá noha dostáva podnety, ktoré v topánkach jednoducho nezažijeme. Každý kamienok alebo zrniečko piesku, každá zmena teploty a povrchu – to všetko je pre nervový systém dieťaťa dôležitá správa. Bosá noha pracuje naplno, svaly sa prirodzene posilňujú a klenba sa lepšie vyvíja," hovorí Marie Langová.
A čo tá povestná členková topánka, ktorá vraj drží členok? Dnes už vieme, že je to presne naopak. Noha v pevnej topánke ochabuje – rovnako ako noha v ortéze po zranení kolena. Silné chodidlo a stabilný členok si deti budujú pohybom, nie podporou zvonka. Preto sme pri malých deťoch od pevných členkových topánok dávno upustili a stavili sme na voľnosť pohybu.

Vonku na nás číha množstvo povrchov a nie všetky sú rovnako vhodné – ani rovnako bezpečné. Je dobré vedieť, kde detským nôžkam urobíme radosť a kde naopak spozornieť.
Kde bosým nôžkam urobíme radosť: trávnik, piesok, hlina, štiepka, okruhliaky, zámková dlažba, mierne členité povrchy na detských ihriskách alebo v prírode. Každý z nich prináša iný vnem a nôžke dá presne to, čo potrebuje. V prírode nájdeme šišky, vetvičky, mach – prirodzený senzorický chodníček, ktorý žiadna telocvičňa nenahradí. Mnohé zoo, parky alebo väčšie ihriská majú dnes dokonca špeciálne senzorické chodníčky – ak na ne natrafíte, určite ich s deťmi vyskúšajte.
Kde spozornieť: rozpálená dlažba, betón a asfalt na plnom letnom slnku sú pre detskú pokožku skutočným nebezpečenstvom. Detské chodidlo je extrémne citlivé a popáleniny vznikajú rýchlo – platí jednoduché pravidlo: ak to páli do nôh tebe, páli to aj dieťaťu. Podobne opatrní buďme pri kovových prvkoch na ihriskách – rozpálené šmykľavky alebo rebríky sú zákerné. A tam, kde nie je vidieť na zem – či už ide o črepy, ostré kamienky alebo tŕne – topánky jednoducho na nôžky patria.
Ak to vezmeme prakticky: mesto ponúkne menej príležitostí než záhrada alebo príroda, ale aj tam sa vždy nájde kúsok trávy, pieskovisko alebo napríklad mokrá dlažba pri fontáne v parku. Skrátka – nechaj deti chodiť bosé čo najčastejšie, ale s rozumom.
Každé dieťa vníma svet trochu inak – a to platí aj pre nôžky. Niekto prejde bosými nohami cez hrubý štrk bez mihnutia oka, inému prekážajú aj zdanlivo nevinné hladké okruhliaky. Hovorí sa tomu senzorická citlivosť a je úplne prirodzená. Ak tvoje dieťa bosú chôdzu odmieta, nevzdávaj to – len to chce trochu trpezlivosti a postupný prístup.
Začni doma, na povrchu, ktorý dieťa pozná a kde sa cíti bezpečne. Koberec, drevená podlaha, hladké lino – to sú prvé kroky. Potom postupne pridávaj nové podnety: tráva v parku, vlhký piesok, jemné okruhliaky. Senzorické hry pritom urobia viac než akékoľvek prehováranie – skús s dieťaťom stúpiť do misky s vlhkým pieskom, prejsť sa po uteráku namočenom v studenej vode alebo sa spolu hrať na trávniku naboso. Čím viac si to bude dieťa spájať s hrou a zábavou, tým ľahšie nové povrchy prijme.
A ak chceš ísť ešte ďalej, vyrobte si doma vlastný senzorický chodníček – stačí pár tácok alebo krabíc naplnených rôznymi materiálmi: piesok, kamienky, tráva, drevené špalíky, mach. Dieťa potom môže vlastným tempom samo skúšať, čo mu je príjemné a čo nie. Inšpiráciu, ako podobné pomôcky zakomponovať aj do interiéru, nájdeš v článku Nerovné povrchy: Cesta k oživeniu interiéru aj posilneniu chodidiel.
Najlepšia topánka je žiadna topánka – to zostáva pravdou. Lenže realita je taká, že topánky jednoducho potrebujeme. A keď už ich deťom obujeme, chceme, aby nôžke čo najviac pripomínali ten bosý pocit. Presne to barefoot topánky robia.
Barefoot topánky spoznáš ľahko: majú tenkú a ohybnú podrážku, ktorá sa dá celá ohnúť a „zrolovať“, sú dostatočne priestranné v oblasti prstov – aby sa mohli prirodzene rozprestrieť a pracovať – a nemajú žiadny podpätok. Nôžka v nich môže fungovať tak, ako má: cíti terén, svaly pracujú a chodidlo sa rozvíja. Nič ju nestláča, nič ju zbytočne nepodopiera. Aj v topánkach tak deti dostávajú aspoň časť tých dôležitých podnetov.
„Tenšia podrážka a mäkká topánka dopraje dieťaťu rozvíjanie chodidla aj vtedy, keď topánku má. Stále v nej musia pracovať svaly – na rozdiel od topánky, ktorá je tuhá a noha si v nej pripadá ako vo väzení," vysvetľuje Marie Langová.
Topánka má v prvom rade chrániť nohu pred mechanickým poškodením a extrémnou teplotou. To je jej úloha. Všetko ostatné – podpora, tvarovanie, spevňovanie – je pri zdravej nohe zbytočné a nechajme to na prirodzenej práci samotného chodidla.
A ešte jedna vec, na ktorú sa často zabúda: správna veľkosť je rovnako dôležitá ako správny model. Detské nôžky rastú rýchlo a príliš malé topánky dokážu narobiť viac škody než úžitku. Ako nôžku správne zmerať a na čo si dať pozor, sme spísali v samostatnom článku – Kompletný návod na meranie detských nôžok: Tipy a chyby, ktorým sa vyhnúť. Odporúčame ho prečítať pred každým nákupom nových topánok.
Leto si pýta rôzne typy topánok podľa toho, kde sa s deťmi pohybujeme. Iné topánky obujeme na výlet do prírody a iné zbalíme k moru. Tu sú naše tipy na leto:
Na kúpalisko, k moru alebo k rybníku odporúčame RAYVE SPLASHSAFE – tohtoročnú novinku, ktorú sme si hneď zamilovali. Sú mäkké, priedušné a rýchloschnúce. Zvršok je z tenkej podšitej látky zaistenej gumičkou, aby na nôžke pekne držali, a podrážka z PVC ochráni pred všetkým, čo treba – ostrými kamienkami alebo horúcim pieskom. Skvele poslúžia aj na pieskovisku alebo ako ľahké papuče na záhradu, ak chceš mať nôžky aspoň trochu chránené. Na výber je množstvo farebných variantov a vzorov až do veľkosti 35.
Sandále sú letná klasika, bez ktorej sa nezaobídeme. Sú priedušné, rýchlo sa obúvajú a deti ich milujú. Pri výbere však záleží na tom, ako skúsenému chodcovi ich obúvame.
Pre najmenších a začínajúcich chodcov odporúčame sandále s uzavretou špičkou. Deti, ktoré len objavujú svet na vlastných nôžkach, prirodzene viac zakopávajú – a uzavretá špička im dá potrebnú ochranu bez toho, aby nôžku akokoľvek obmedzovala. Pre týchto malých dobrodruhov sú ideálne FRODDO PREWALKER SANDAL – mäkké, ľahké a prispôsobené nôžke, ktorá sa ešte len učí chodiť.
Pre väčšie deti potom máme hneď niekoľko možností. FRODDO SANDAL VELCRO II a FRODDO LOOP SANDAL sú dostupné až do veľkosti 35, v hladkej alebo brúsenej koži a so suchými zipsami pre jednoduché obúvanie. Chránená špička zostáva pri oboch modeloch samozrejmosťou.
Do mesta a na pohodové prechádzky sú tu FRODDO SANDAL FLEXY s otvorenou špičkou – ľahké, vzdušné, v rôznych prevedeniach pre chlapcov aj dievčatá. V nich nôžka naozaj dýcha a deti ich na nohe takmer ani nevnímajú.
Ak plánujete náročnejšie výlety alebo chcete mať istotu aj v menej predvídateľnom teréne, stojí za zmienku aj KEEN SEACAMP II CNX. Nejde o čisto barefoot obuv, ale ich odolnosť a ochrana prstov z nich robia praktického pomocníka napríklad k vode alebo na kamenistejšie cesty.
V lete sa bez tenisiek nezaobídeme – hodia sa na prechádzky v meste, výlety aj vystrájanie na ihrisku. Volíme vzdušné modely z priedušného úpletu alebo textilu s poddajnou podrážkou – také, v ktorých deti pokojne môžu chodiť bez ponožiek a nôžke sa v nich dobre dýcha.
Pre najmenších chodcov sú skvelou voľbou JOMA NINO JR s pružnou poddajnou podrážkou a priedušným zvrškom. Staršie deti potom ocenia širšiu ponuku tenisiek JOMA vo veľkostiach 27–38 – športový vzhľad, rôzne štýlové dizajny a zapínanie na suchý zips alebo kombináciu suchého zipsu a šnúrok. Podľa toho, kde sa s deťmi najčastejšie pohybujete, si môžete vybrať model s hladkou podrážkou alebo s terénnou na výlety do prírody.
Ak hľadáte niečo vzdušnejšie, siahnite po plátených alebo úpletových teniskách FRODDO – sú dostupné vo veľkostiach 23–40, takže v nich nájdu parťáka aj staršie deti a pokojne aj dospelí. Na výber je niekoľko farebných variantov a zapínanie na šnúrky alebo suchý zips podľa toho, čo komu viac vyhovuje.
A pre tých, ktorí hľadajú osvedčenú klasiku na širšiu nôžku, sú tu stále RAYVE CATBOURNE 2.0 – v niekoľkých farebných prevedeniach, veľkostiach 23–34, napoly kožené, napoly textilné a overené celým radom detských dobrodružstiev.
Bosá chôdza vonku je skvelá vec – ale nôžky si po nej zaslúžia trochu starostlivosti. Po príchode domov je dobré nôžky opláchnuť a skontrolovať, či sa dieťa niekde nepichlo alebo si neodrelo chodidlo. Pri malých deťoch sa to občas stáva a ony samy si to nie vždy hneď všimnú alebo povedia. Ak si všimnete drobné odreniny alebo začervenanie, stačí nôžky ošetriť.
Pokožka chodidiel, ktoré chodia pravidelne naboso, sa prirodzene otužuje a spevňuje – no zo začiatku môže byť citlivejšia. Chôdza po suchých povrchoch môže pokožku vysušovať, takže po umytí a osušení sa oplatí nôžky natrieť detským telovým krémom alebo olejčekom. Pár minút starostlivosti stačí a nôžky sú pripravené na ďalšie dobrodružstvo.

Leto praje bosým nôžkam. Využite každú príležitosť – piesok pri vode, trávu v parku, senzorický chodníček v parku. A keď topánky predsa len treba, siahnite po takých, ktoré pohyb podporia, nie obmedzia.
A ešte jedna vec: deti sa učia napodobňovaním. Ak uvidia, že si bosé nohy užívame aj my – že sa hráme v piesku, brodíme sa mlákou alebo len tak sedíme na trávniku bez topánok – vyzujú si ich samy, bez prehovárania. Takže možno najlepší spôsob, ako deti motivovať k bosej chôdzi, je jednoducho ísť príkladom. Vyzujte sa s nimi, užite si to spolu a nechajte leto urobiť svoju prácu.
Článok vznikol v spolupráci s Bc. Mariou Langovou. Marie je detská fyzioterapeutka, ktorá sa špecializuje na psychomotorický vývoj najmenších detí, Vojtovu metódu a handling. Pomáha rodičom vidieť súvislosti, ktoré vedú k lepšiemu pochopeniu vývoja ich dieťaťa aj prípadnej terapie. Vo svojej praxi sa venuje manipulácii s bábätkom, výberu pomôcok a výbavy pre dojčatá, online konzultáciám aj poradenstvu ohľadom dojčenia, nosenia a výberu prvých topánočiek. Viac o Marii nájdete na marielangova.cz alebo na jej Instagrame @marie_langovaa.

Práve sa nachádzate na www.premiumbarefoot.sk