Prečo fyzioterapeut pri bolesti čeľuste sleduje aj chodidlá

Keď človeka začne bolieť čeľusť, väčšina ľudí hľadá príčinu v zuboch. Napadne im škrípanie zubami, nesprávny zhryz alebo problém v temporomandibulárnom kĺbe (TMK). V niektorých prípadoch však ťažkosti súvisia aj s fungovaním ďalších častí pohybového systému.

Moderná fyzioterapia dnes vníma čeľusť ako súčasť širšieho funkčného celku. Okrem samotného čeľustného kĺbu a žuvacích svalov preto hodnotí aj držanie hlavy, funkciu krčnej chrbtice, spôsob dýchania, stabilitu trupu, prácu jazyka alebo kvalitu opory chodidiel. Tieto faktory môžu ovplyvňovať zaťaženie čeľustného aparátu a podieľať sa na vzniku či udržiavaní ťažkostí.

Čeľusť a chodidlá

Na prvý pohľad sa môže zdať, že medzi chodidlami a čeľusťou neexistuje žiadna súvislosť. Z pohľadu fyzioterapie však ľudské telo funguje ako prepojený systém, v ktorom jednotlivé segmenty nepracujú izolovane.

Chodidlá predstavujú základnú kontaktnú plochu tela so zemou. Poskytujú mozgu nepretržitú spätnú väzbu o polohe tela a podieľajú sa na riadení stability aj koordinácie pohybu. Kvalita tejto senzorickej informácie ovplyvňuje spôsob, akým organizmus rozkladá záťaž pri státí, chôdzi aj bežných denných aktivitách.

Ak je opora chodidla dlhodobo zmenená, u niektorých ľudí sa to môže premietnuť do celkového posturálneho nastavenia. Následne môže dochádzať k zmenám v práci svalov, ktoré stabilizujú panvu, hrudník alebo oblasť krčnej chrbtice. Preto fyzioterapeut pri vyšetrení často sleduje nielen miesto bolesti, ale aj spôsob, akým sa pacient pohybuje a ako využíva oporu o podložku.

Neznamená to, že bolesť čeľuste vzniká kvôli chodidlám. Ukazuje to však, prečo je dôležité hodnotiť pohybový systém v širších súvislostiach.

Čeľusť ovplyvňuje aj dych a poloha jazyka

Významnou súčasťou funkcie čeľustného aparátu je spôsob dýchania. Ľudia, ktorí dlhodobo využívajú prevažne horné hrudné dýchanie alebo často dýchajú ústami, bývajú náchylnejší na zvýšené napätie svalov v oblasti krku a ramien. Toto napätie sa môže prenášať aj do žuvacích svalov a okolia temporomandibulárneho kĺbu.

Dýchanie preto nie je iba otázkou relaxácie alebo kondície. Predstavuje dôležitú súčasť celkovej koordinácie pohybu a stability tela.

Významnú rolu hrá aj poloha jazyka. V pokojovej polohe, teda vo chvíli, keď nejeme, nerozprávame ani neprehĺtame, by mal byť čeľustný aparát uvoľnený. Pery sú jemne zatvorené bez zbytočného napätia, dýchanie prebieha nosom a jazyk voľne spočíva na podnebí. Jeho špička sa zvyčajne nachádza tesne za hornými rezákmi, bez toho, aby na ne tlačila. Horné a dolné zuby by sa v tejto polohe nemali navzájom dotýkať – medzi nimi by mal zostať malý priestor. Vďaka tomu sú žuvacie svaly aktívne len minimálne a temporomandibulárny kĺb nie je zbytočne zaťažovaný.

Ak jeho funkcia nie je optimálna, môže dochádzať k zmenám svalovej súhry a následne aj k zvýšenému zaťaženiu niektorých štruktúr čeľustného aparátu. Z tohto dôvodu fyzioterapeuti často spolupracujú so špecialistami na myofunkčnú terapiu, stomatológmi alebo ortodontistami.

Krčná chrbtica a bolesť čeľuste

Jedným z najčastejších nálezov u pacientov s bolesťami čeľuste je zmenené držanie hlavy a zvýšené napätie v oblasti krčnej chrbtice.

Ľudská hlava váži približne 4 až 6 kilogramov. Ak je dlhodobo posunutá dopredu, zvyšujú sa nároky na svaly krku a šije, ktoré musia túto pozíciu udržiavať. Dlhodobé preťaženie sa môže prejaviť bolesťami hlavy, pocitom tlaku za očami, obmedzeným otváraním úst alebo zvýšeným napätím žuvacích svalov.

Súvislosť medzi funkciou krčnej chrbtice a oblasťou temporomandibulárneho kĺbu je dnes dobre známa a predstavuje jednu z kľúčových oblastí, ktoré fyzioterapeut pri vyšetrení sleduje.

Akú rolu hrá stres?

Bolesť čeľuste nie je ovplyvnená iba mechanickými faktormi. Významnú rolu môže zohrávať aj psychický stres. U mnohých ľudí sa stres prejavuje zvýšeným svalovým napätím alebo nevedomým zatínaním zubov počas dňa. Často si pritom vôbec neuvedomujú, že majú čeľusť zovretú aj vo chvíľach, keď nerozprávajú ani nejedia.

Dlhodobé preťažovanie žuvacích svalov môže prispievať k vzniku bolesti, únave čeľustného aparátu alebo nepríjemným pocitom v oblasti spánkov a líc. Fyzioterapia síce nerieši samotnú príčinu stresu, ale môže naučiť pacienta lepšie vnímať zbytočné svalové napätie.

Ako prebieha fyzioterapia čeľuste?

Fyzioterapeutické vyšetrenie temporomandibulárneho systému zahŕňa hodnotenie funkcie čeľustného kĺbu, žuvacích svalov, krčnej chrbtice, dychového stereotypu, posturálnej kontroly a orofaciálnej svalovej koordinácie. Súčasťou vyšetrenia býva aj analýza stoja, chôdze a kvality opory, ktoré sa podieľajú na celkovom držaní tela.

Cieľom nie je iba lokalizovať miesto bolesti, ale identifikovať funkčné vzťahy, ktoré môžu ovplyvňovať zaťaženie temporomandibulárneho systému. Na základe vyšetrenia sa následne navrhne terapia zameraná na obnovenie optimálnej funkcie, zníženie preťaženia a zlepšenie neuromuskulárnej koordinácie.

Čo môžeš urobiť už dnes?

Ak ťa trápi bolesť čeľuste, skús si počas dňa všímať niekoľko jednoduchých vecí:

• Dýchaš prevažne nosom alebo ústami?
• Mávaš často zovreté zuby, aj keď neješ ani nerozprávaš?
• Je tvoja hlava skôr predsunutá?
• Cítiš napätie v oblasti šije a ramien?
• Trápia ťa časté bolesti hlavy?
• Vnímaš zároveň problémy so stabilitou členkov alebo chodidiel?

Odpovede na tieto otázky môžu napovedať, či sa na tvojich ťažkostiach nepodieľajú aj ďalšie faktory mimo samotnej oblasti čeľuste.

Malý test: Ako odpočíva tvoja čeľusť?

Polož si niekoľkokrát počas dňa jednoduchú otázku:

„Dotýkajú sa mi práve teraz zuby?“

Mnoho ľudí má zuby nevedomky zovreté aj vo chvíľach, keď nejedia ani nerozprávajú. V pokojovej polohe by medzi hornými a dolnými zubami mal byť malý priestor. Ak sú zuby v kontakte väčšinu dňa, žuvacie svaly môžu byť zbytočne preťažované.

Tento jednoduchý test často odhalí návyk, ktorý si človek dlhé roky nevšimol.

V Kinisi hľadajú súvislosti, ktoré môžu stáť za bolesťou čeľuste

Pri terapii pacientov s bolesťou čeľuste sa nezameriavajú iba na samotný temporomandibulárny kĺb. Zaujíma ich fungovanie celého pohybového systému a faktory, ktoré môžu ovplyvňovať zaťaženie čeľustného aparátu. Cieľom nie je iba krátkodobo zmierniť bolesť, ale porozumieť príčinám preťaženia a pomôcť pacientovi vytvoriť podmienky na dlhodobé zlepšenie.

Pretože skutočná zmena sa často nezačína na mieste, kde bolesť cítime najviac. Začína pochopením súvislostí, ktoré k nej viedli.

Článok vznikol v spolupráci s Lenkou Vojtovič z Centra fyzioterapie KINISI, ktoré spája profesionálny prístup skúsených fyzioterapeutov so špičkovým moderným vybavením. Hlavným poslaním KINISI je pomáhať klientom zbaviť sa akútnych aj chronických ťažkostí pohybového systému s využitím aktuálnych vedeckých poznatkov a najmodernejších metód fyzioterapie. Centrum sa zameriava na široké spektrum služieb vrátane fyzioterapie dospelých aj detí, ženskej, akútnej a pooperačnej fyzioterapie, funkčného fyziotréningu či prístrojovej starostlivosti, čím pomáha naprávať narušené funkcie tela, ktoré majú zásadný vplyv na stav celého pohybového aparátu.

Čo by ťa k téme ešte mohlo zaujímať?

• Ako sa dostať do formy po pôrode: pripravuj sa už v tehotenstve a pokračuj v šestonedelí
• Adjustačné ponožky a korektory prstov: Unavené a boľavé chodidlá si zaslúžia tú najlepšiu starostlivosť
• Nerovné povrchy: Cesta k oživeniu interiéru aj posilneniu chodidiel
• Od ergonómie po cvičenie: Tipy fyzioterapeutov na prevenciu bolesti chrbta