Príbehy a značky Výber a údržba topánok Recenzie
Otestovali sme biele barefoot tenisky leguano amalfi, ktoré na nohe ani neucítiš. Elegancia prepojená s maximálnym pohodlím na každú príležitosť.
| Testovaný model | LEGUANO AMALFI White |
| Určenie | voľnočasové aktivity, do mesta |
| Zvrškový materiál | 100 % polyester |
| Podošva | 100 % LIFOLIT®, flexibilná protišmyková |
| Strih | vhodný pre stredné až užšie chodidlá |
| Farebné varianty | biela, čierna |
| Dostupné veľkosti | 36–44 |
| Cena | 4 399 Kč |
| Podmienky testovania | pri fotení v Taliansku, v horách aj v mori |
| Výrobca | nemecká značka leguano |
S barefootovou obuvou som až doteraz nemala žiadnu vlastnú skúsenosť. Nie som fanúšička podpätkov ani dámskych lodičiek a väčšinu leta bežne trávim v ľahkej, ale pevnejšej obuvi. Preto som na prvé zoznámenie s barefoot topánkami siahla po bielych teniskách leguano amalfi, ktoré sú vizuálne veľmi lichotivé a hodia sa ku každému – nielen letnému – outfitu. A keď už nesú názov po mojom obľúbenom talianskom meste Amalfi, bude najlepšie testovať ich práve v Taliansku.
LEGUANO AMALFI White sú topánky vyrobené v Nemecku a inšpirované Talianskom. Ide o kombináciu príjemnej mäkkej tkaniny a tenkej pružnej podošvy a zabezpečujú neobyčajný komfort.
Obúvanie aj vyzúvanie topánok je celkom bežné ako pri akýchkoľvek iných teniskách. Rozdiel však cítiš hneď pri prvých krokoch. Hoci som až doteraz topánky tohto typu na nohách nikdy nemala, ani na chvíľu som nepocítila najmenší diskomfort. Nohy ani chodidlá ma neboleli, o pľuzgieroch, ktoré mávam pri kúpe každej novej obuvi, sa mi mohlo len snívať. Topánky sedia perfektne, dokonale kopírujú chodidlo aj terén a chôdza v nich je príjemná a svižná.
Farebné prevedenie sleduje dnešné módne trendy a biela farba sa naozaj hodí takmer ku všetkému. Je lichotivá aj elegantná zároveň, topánky si teda môžeš obuť rovnako dobre k džínsom ako k sukni či spoločenským šatám. Žiaľ, kvôli tenkej podošve sa tieto tenisky ľahko a rýchlo špinia, preto nutne potrebujú častejšie pranie, čo však topánky nijako nepoškodzuje.
Jemná čipka na zvršku síce pôsobí elegantne, lenže nečistoty sa v nej zachytávajú oveľa ľahšie. Kvôli textilnému povrchu nie je možné topánky rýchlo očistiť – napríklad len rýchlym zotretím mokrou handričkou. Bez občasného prania sa to jednoducho nezaobíde.
Tenisky som si vyzdvihla v obchode a hneď o dva dni som s nimi vyrazila do južného Talianska, konkrétne do Apúlie, kde ma čakal týždeň fotenia a cestovania po miestnych mestách a dedinkách. Predpoveď počasia sľubovala teploty nad 30 °C a mala som trochu obavy, ako budem cestu v úplne nových topánkach – navyše uzavretých – zvládať. Nakoniec sa ukázalo, že akékoľvek obavy boli úplne zbytočné.
Topánky som aj napriek vysokým vonkajším teplotám na nohách takmer necítila a ani po intenzívnom nosení, sedem dní v týždni a priemerne 25-tisíc krokoch denne, som nemala jediný pľuzgier ani iný otlak. Topánky amalfi robili česť svojmu menu a v Taliansku boli ako doma.
Jedinou drobnou prekážkou boli hladké povrchy miestnej mestskej dlažby – tá je v starých mestách trochu odlišná od tej, na ktorú sme zvyknutí z domu. Ulice sú vydláždené svetlými kamennými blokmi, ktoré na niektorých vyťaženejších miestach (najčastejšie obrubníky pri priechodoch) pripomínajú skôr navoskovanú podlahu. Topánky potom na nich môžu jemne pošmyknúť.
Rovnako sa správajú aj na sklenených kockách (pred niektorými obchodmi je takáto dlažba ulice v Taliansku celkom bežná) alebo na lakovanom mokrom povrchu (čerstvo natreté priechody a pod.). V Bratislave alebo iných slovenských mestách tento problém väčšinou riešiť nemusíš.
Oveľa výraznejším rozdielom medzi behaním po apúlijských dedinkách a Bratislavou bola už viackrát spomínaná čistota. Keďže som naozaj vášnivá chodkyňa a väčšinu presunov v rámci miest – či už doma, alebo v zahraničí – sa snažím riešiť pešo, táto záťaž je na vzhľade topánok, žiaľ, čoskoro vidieť.
Kým v centrách starých talianskych miest je relatívne čisto, situácia v rušnom veľkomeste je, samozrejme, iná. A tak kým počas pobytu v Taliansku som topánky prala sotva raz, v Bratislave by si práčku zaslúžili už po dvoch dňoch celodenného nosenia.
Pobrežie Apúlie je skalnaté, nádherné a dychberúce. Túlkam nad morom som, samozrejme, neodolala a často som opúšťala pohodlné a bezpečné uličky starých miest. Ani v takomto teréne ma topánky ani raz nesklamali. Podošva sa na skaly prichytila úplne bez problémov, nešmýkala sa a každý krok bol istý, pevný a ja som vôbec nepocítila ani najmenšiu neistotu.
Chápem, že ide o mestskú, nie trekovú obuv, no ak si na cestách budeš chcieť občas odskočiť aj do prírodného terénu, na tieto topánky sa s veľkou pravdepodobnosťou môžeš spoľahnúť.
Tak ako tieto tenisky nie sú trekovou obuvou, tak sa s nimi asi nepočíta ani do vody. Napriek tomu som bola neraz nútená si v nich v mori zaplávať. Keď sa celé dopoludnie prechádzaš v prístave, fotíš starých vráskavých rybárov a fascinovane si prezeráš všetky ich denné úlovky, medzi ktorými je aj nespočetné množstvo ježkov, potom si zo vstupu do mora priamo zo skál poriadne nervózna.
Mestečká Molfetta a Trani severozápadne od Bari stoja na morskom pobreží a kúpať sa dá priamo v centre starého mesta hneď pod miestnymi svätostánkami. No kto by odolal? Kamenné móla z vlnolamov sa na poludnie zmenia na mestskú pláž obsadenú iba miestnymi, vstup do vody z takéhoto terénu je však predsa len adrenalínovejší. A tak som to riskla a po balvanoch obrastených riasami som vošla do mora aj v teniskách.
Opäť: akoby som ich na nohách takmer necítila. Pomohli mi prekonať strach z ježčích ostňov a šmykľavých kameňov, takže som sa v horúcich dňoch mohla bez problémov osviežiť. Slaná voda im, zdá sa, nijako neublížila a po poriadnom kúpaní sa ich farba opäť o niečo viac priblížila k bielej.
Určite to nebudú topánky, ktoré by ti nahradili klasické topánky do vody, ale keď je núdza, občas môžu poslúžiť aj takto. A keďže som celé leto zatiaľ nemala šťastie na dážď, otestovala som ich odolnosť voči vode aspoň týmto spôsobom.
Aj keď mi ide v prvom rade vždy o praktickosť a najmä pohodlie, občas to musí aj nám ženám pristáť. V tomto ohľade topánky svoju úlohu plnia dokonale. Nosím ich do mesta aj do kancelárie, vediem v nich fotografickú výučbu v učebni aj v teréne a obujem si ich aj cestou do divadla alebo na vernisáž. Vo všetkých prípadoch zbieram ja aj topánky veľký obdiv.
Naozaj ide o model, ktorý si môžeš obuť ku každému outfitu. Ak máš malý byt a ešte menší botník, takúto praktickosť určite oceníš.
Nepatrím k ženám, ktoré majú ku každému oblečeniu inú obuv. Keď si nejaký model obľúbim, dokážem v ňom prechodiť celú sezónu – a často nie jednu. Tento model je nesmierne pohodlný, lichotivý a topánky mi padli do oka hneď pri prvom spoločnom „kroku“.
Preto dúfam, že častejšie pranie im neprinesie žiadnu výraznejšiu ujmu a ja v nich budem môcť behať po mestách až do prvého tohtoročného snehu. Sú totiž naozaj skvelé.
Johana Kupčáková, pôvodom z Českých Budějovíc, je absolventkou a od roku 2013 aj lektorkou Školy kreatívnej fotografie v Prahe. Fotografii sa aktívnejšie venuje od roku 2008. Za ten čas absolvovala niekoľko skupinových aj samostatných výstav doma aj v zahraničí a jej fotografie boli uverejnené v niekoľkých fotografických publikáciách. V roku 2012 získala ocenenie Fotografka roka časopisu FotoVideo, jej fotografie sa objavili na stránkach prestížneho Nikon kalendára a je aktívnou členkou svetovej fotografickej komunity Women Street Photographers.
K fotografovaniu ju priviedla jej druhá vášeň – cestovanie. Práve tieto dva najväčšie koníčky sa snaží aktívne prepájať. Aj keď ju okolie vníma skôr ako všestrannú fotografku, zameriava sa predovšetkým na humanistickú fotografiu a s ňou spojené výjavy z bežného života.

Práve sa nachádzate na www.premiumbarefoot.sk